…aneb päť včielok, jedna skautka, roverka a dva balíky marsmallows 🙂

A tak to už raz bolo:). Išli sme do lesa nad Raču. Vybrali sme sa na Červený kríž, zistiť, či je naozaj červený . Trošku bol:)..ale to už predbieham udalosti..

 

Na začiatku, pred vstupom do lesa sme si prečítali o ovečke z Malého princa. Iba tak..kvôli ovečke:).. V lese bolo čarovne..Úplná nádhera, (mali by ste ísť, čo najskôr, ak ste ešte túto jeseň neboli;)) všade plno farebných listov, už na zemi a ešte aj na stromoch.. A prekrásna, no tajuplná hmla nás sprevádzala skoro celým výletom.. Aj trošku mrholilo, ale keďže skaut je nebojácny a nepremokavý, nás skalných to neodradilo:).

Stúpali sme stúpali, až sme nakoniec prišli na kopec Malá baňa. Čuduj-sa-svete, ak poznáte kopec Malá baňa viete, že sú to vlastne veľké kamene a parádny výhľad na okolité lesy (ktorý tam práve v tej chvíli vôbec nebol, vďaka tej- už spomínanej hmle.) miesto výhľadu, tam bolo čosi iné. Stál tam nový, obrovský drevený kríž s označením toho miesta. Práve v tom čase ho tam postavili traja chlapíci, ktorý sa teraz snažili zapáliť oheň na ohnisku plnom mokrého dreva:). A tak sme sa pri kríži odfotili (fotku má v mobile malá Majka:)) a išli sme ďalej. Okolo Brichtovho kríža, lesnými cestičkami a jednou asfaltkou až ku studničke Zbojničke, ktorá už bola neďaleko nášho cieľa.

Objavilo sa zopár otužilých cyklistov, turistov, a nakoniec aj ten slávny červený (

ale aj tak by som povedala, že skôr hnedý :-P) kríž. Hneď sme zamierili k altánku, kde sme si odložili ruksaky, a vybrali sa zháňať drevo na oheň, ktorý sme mali v pláne založiť. Vyčistili sme ohnisko. Našťastie som z domu vzala dostatočné množstvo zápalkových krabičiek a kopu suchých novín ako našich vítaných pomocníkov:). Skaut by mal vedieť zapáliť oheň za každých okolností, a tak sme túto výzvu statočne prijali. Každá z nás vzala do ruky jednu zápalku a do kruhu, po jednej sme sa pustili do zapaľovania. Aj keď bolo drevo mokréé, až z neho kvapkalo, nevzdávali sme to, a po niekoľkých kolečkách pokusov, sa nám to nakoniec slávnostne podarilo:).

Vytiahla som z ruksaku dva balíky marsmallow, našli sme si paličky na opekanie, napichli sme “maršmelouníky” a začalo sa vo veľkom opekať:). A že akéé boli dobréé! Mňam, je čo závidieť!;). Potom sme si na paličky ponapichovali všetko, čo sme si z domu priniesli- lepené rožky, žemle, chleby, jablká, a popri tom všetkom sme sa pekne zohriali:). A tu Malý princ v knižke stretol líšku.

A čo teraz? Vybrať sa naspäť cestou, ktorou sme sem prišli, alebo si zvoliť novú, neprebádanú, nepoznanú, a možno na nej zablúdime, stratíme sa a už nás nikto nikdy nenájde.. Samozrejme, demokraticky sa prehlasovalo za druhú možnosť, a tak sme sa vybrali naspäť novou cestou. Koniec-koncov, nebolo to také strašné, cestou sme hrali hru “Slovo, ktoré ťa prvé napadne” a celkom jednoducho a rýchlo sme sa znovu objavili na inej strane Rače.

Ešte nám ostalo dosť veľa času, a keďže v Rači sú celkom pekné ihriská, išli sme ich teda preskúmať, vyskúšať všetky možné druhy hojdačiek a preliezačiek, zaskákať si, zatočiť sa a zaloziť si:).

Nakoniec nás čakala cesta domov v MHD. Celé zadymené (lebo mokré drevo dymí poriadne:)), špinavé (lebo zbieranie mokrých drevených paličiek na oheň tiež nie je jednoduché;)), ale šťastné:).

 

Teším sa na ďalší zborový výlet, a pevne dúfam, že sa nás tam stretne aj oveľa viac!;)

Evelin