Stretli sme sa v piatok na stanici v počte 6 včielok a tri radkyne a vybrali sme sa vlakom v smere dobrodružstva. Cesta nebola krátka, avšak zabudli sme na ňu v momente, keď sme videli krásnu chatu neďaleko Bojníc, ktorá sa mala stať naším víkendovým domovom.

V sobotu ráno sa pomer včielok a radkýň zmenil na 6:5, pretože sa k nám pridali Deniska a Máška. Zrazu išlo všetko ešte ľahšie. Program sa niesol v téme rozprávky Rebelka. Najprv dievčatá skúsili spoločnými silami uloviť lukom medveďa.

Po jeho dolapení sme si dali chutný obed, nachystali si batôžky a vybrali sa do veľkého mesta, lepšie povedané, do veľkej ZOO.

Tam sme si ako dodatok k odborke stopár okrem zvieratiek ukázali aj ich stopy. Naučili sme sa rozdiel medzi kengurou a klokanom (klokan je nesprávne označenie) a niektoré zvieratká sme si aj pohladkali. Návrat na chatu sme stihli len tak tak, dážď nás zastihol až pred dverami. Po večeri sme si pozreli rozprávku a skôr než sme sa nazdali, bola nedeľa. V nedeľu sme miesto medveďa slamkami lovili rybky. Vlastnoručne sme si vyrobili amulety z drôtu, koráliek a bavlniek, ktoré nás majú ochrániť nie len pred nepríjemnými udalosťami, ale aj zlými snami.

Po obede sme po sebe upratali chatu a s batohmi na chrbtoch sme sa dali na cestu späť. Čo vám poviem…taký pohodový víkend po skautsky.

Ak sa chcete dozvedieť viac o našom víkende, pozrite si fotografie v našej fotogalérií .

O tom ako to v piatok 27. 3. vyzeralo na stanovišti, ktoré sme dostali pridelené od Ligy proti rakovine nás informuje včielka Lenka.

Začalo sa to o 12:00, keď sme sa stretli na Gagarinovej ulici pri Lidli. Síce prišli iba Janka, Ninka, Majka a ja (samozrejme aj naše radkyne), ale bolo to super. Medzi sebou sme si rozdelili letáky, narcisy a pokladničku, do ktorej sme zbierali dobrovoľné príspevky od ľudí. Ja som rozdávala letáky, Majka s Jankou dávali ľudom narcisy a Ninka držala pokladničku.  V okolí bola okrem nás aj iná skupina. Ale myslím si, že sme oslovili viac ľudí než oni, lebo jediné, čo oni rozprávali, bolo „Dobrý deň“. My sme hovorili: “ Dobrý deň, prispejete na Ligu proti rakovine?“ A väčšina ľudí aj prispela 🙂 Najväčší príspevok nám dala jedna teta, ale všetci ľudia boli štedrí. Jedna milá babička sa nám aj prihovorila a jeden pán nám prispel až dva krát. Niektorí ľudia aj keď prispeli, nechceli narcis. Boli aj takí ľudia, ktorí nás ignorovali. Rozdali sme všetky letáky, aby bolo čo najviac ľudí informovaných. Skončili sme o 14:00, keď nás prišli vystriedať skautky.

Veríme, že aj našou pomocou a vďaka štedrosti ľudí, dopomôžeme k realizácií projektov Ligy proti rakovine, na skvalitnenie života onkologických pacientov.

Včielky, dobrovoľníčky, ktoré ste mohli stretnúť v uliciach bratislavského

Ružinova